top of page

Náboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov. Preto živme spojencov dobra: výchovu a vzdelávanie, činorodú angažovanosť a odvahu.


V roku 2016 som sa stal vôbec prvým osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie. Bol to čas masového vraždenia príslušníkov náboženských a etnických menšín v Iraku a Sýrii zo strany teroristov a militantov ISIS.


Počas štyroch náročných rokov som navštívil veľa krajín s cieľom podporiť slobodu nespravodlivo prenasledovaných, medzináboženský dialóg a zodpovednosť. Najväčším zadosťučinením mi bolo vidieť oslobodenie viacerých väzňov svedomia v Sudáne a Pakistane.


Videl som veľa ľudského utrpenia, ale aj nedobytnú odvahu a nádej. Od roku 2016 veľa európskych krajín nasledovalo moju iniciačnú rolu nominovaním národných osobitných vyslancov, veľvyslancov a splnomocnencov. Tak sa sloboda náboženstva alebo viery stala viditeľnou a vitálnou časťou európskej a medzinárodnej spolupráce.


Ak väčšine ľudí bude záležať na mieri, skutočne môžeme zažiť ľudskejšie a pokojnejšie 21. storočie.

Ale aká je realita náboženskej slobody v 21. storočí? Výskumné centrum Pew Research Center vo Washingtone DC hlási, že 84 % svetovej populácie vyznáva nejakú formu náboženskej príslušnosti. Zároveň však 79 % svetovej populácie žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu.


Skrátka, stovky miliónov ľudí sa nemôžu tešiť náboženskej slobode. Môžeme to vidieť v rámci vládneho útlaku, sociálneho nepriateľstva, násilného extrémizmu a terorizmu. Príklady? Kresťania v Nigérii, Ujguri v Číne, Rohingovia v Myanmarsku.


Náboženská sloboda je pod rastúcim tlakom aj v niektorých demokratických krajinách. Napríklad v Japonsku, kde Rodinná federácia pre svetový mier a zjednotenie čelí bolestivým tlakom.


Náboženská sloboda môže byť obmedzená z dôvodu nevyhnutného verejného záujmu, ale iba v súlade s tromi podmienkami: zákonnosti, legitimity a primeranosti.


Napríklad, bolo správne alebo chybné uplatniť zo strany vlády rozsiahle obmedzenia na komunitné bohoslužby počas pandémie COVID-19? Ostražitosť v slobodných a demokratických krajinách je kritická, aby vláda zákona a náboženská sloboda boli starostlivo rešpektované.


Rád by som sa podelil o tri dôležité posolstvá:


Právo na náboženskú slobodu je predpokladom pre iné práva


Medzinárodné právo definuje náboženskú slobodu spolu so slobodou myslenia a svedomia. Je to veľmi ústredné ľudské právo určujúce osobné presvedčenie, životný štýl, základ kultúrneho a duchovného života, identitu a princíp príslušnosti k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich.


Právo na slobodu náboženstva alebo viery je tiež veľmi komplexným právom, keďže sa týka ich vyučovania, praktizovania, bohoslužby a dodržiavania v súkromí alebo vo verejnom živote, individuálne alebo v komunite, pre veriacich i neveriacich.


Preto sa dá povedať, že toto právo je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Právo na slobodu náboženstva alebo viery reprezentuje trojjediný rozmer osoby človeka: homo rationalis, homo moralis, homo religiosus. Naša racionalita, morálnosť a náboženskosť sú neoddeliteľné.


Náboženská sloboda vyžaduje zrelosť a zodpovednosť


Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda. Sloboda bez pravdy neprežije a prestane existovať.


Krízu možno interpretovať ako nedostatok zrelosti a absenciu rovnováhy. Každá platná minca má dve strany: slobodu a zodpovednosť, práva a povinnosti. Preto kedykoľvek som stretol náboženských predstaviteľov – veľkých imámov, veľkých ajatolláhov, rímskeho pápeža, koptského pápeža, tibetského dalajlámu, hlavných rabínov, patriarchov a biskupov –, vždy som hovoril o náboženskej sociálnej zodpovednosti.


Integrácia stredoeurópskych národov do Európskej únie a NATO, do euroatlantického spoločenstva demokracií bolo výsledkom zodpovednej slobody.


Náboženská sloboda je neoddeliteľná od ľudskej dôstojnosti


Ak existuje bod stretnutia medzi náboženským a sekulárnym svetom, je ním ľudská dôstojnosť. Kvôli pravému pokoju medzi ľuďmi a národmi musíme ísť hlbšie: Všetci sme odlišní v identite, ale všetci sme si rovní v dôstojnosti.


Kultúra ľudskej dôstojnosti podľa mňa funguje na dvoch starobylých etických princípoch. Strieborný princíp etiky zdôrazňuje rovnosť, úctu a toleranciu. Hovorí: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“


Sloboda je krásna, ale krehká a zraniteľná dcéra, ktorá potrebuje byť blízko svojej múdrej a statočnej matky nazývanej Pravda.

Zlatý princíp etiky zdôrazňuje solidaritu a reciprocitu spravodlivosti a spoločného dobra. Hovorí: „Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!“


Vyzdvihnutie ľudskej dôstojnosti je také potrebné, že medzinárodní akademici, politickí a náboženskí lídri a experti prijali v roku 2018 Deklaráciu z Punta del Este (mesto na východnom pobreží v Uruguaji) o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (Punta del Este Declaration on Human Dignity for Everyone Everywhere). Tento živý dokument je otvorený pre signatárov z celého sveta.


Zlo je rozšírené, pretože má silných spojencov: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Ak nedbáme, ak nevieme a ak sa obávame niečo povedať alebo urobiť pre tých, čo sú bez hlasu a obhajoby, zlu sa darí.


Preto živme spojencov dobra: výchovu a vzdelávanie, činorodú angažovanosť a odvahu. Môžeme posilniť rastúce globálne hnutie za náboženskú slobodu, ako sú IRF Roundtables, IRF summit, G20 Interfaith Forum a Alianciu IRFBA.


Prednáška Jána Figeľa odznela 27. mája 2023 pre absolventov HJ International Graduate School for Peace and Public Leadership v New York City. Skrátený text bol uverejnený v denníku The Washington Times.


댓글


Latest - Najnovšie - Actualités
bottom of page