Korene konfliktu musia byť odstránené
Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe Slovenska do EÚ, neskôr prvým slovenským eurokomisárom. (Zdroj: Archív SME)
Mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný.
Dva roky som pracoval na príprave prvého stretnutia predstaviteľov z Moskvy a Washingtonu a moderoval ho. Uskutočnilo sa 13. apríla 2024 vo Vatikáne.
Začal sa dôležitý dialóg, ktorý bude pokračovať. Podpora a dôvera Vatikánu je v tejto fáze kľúčová. Mierová iniciatíva a účasť v nej je v tejto fáze záležitosťou súkromnou.
Po vyše dvoch rokoch od invázie Ruska a vojny na Ukrajine rastú krvavé straty na životoch a rozsiahla miera devastácie je viditeľná. Intenzita a dosah bojov zatiaľ eskalujú. Škody sú ľudské, morálne, kultúrne, hospodárske. Rastie únava, ba apatia obyvateľstva. Viac než predtým počuť volanie po zdravom, stabilnom a udržateľnom mieri.
Kontinuita so zlom
Tri vojny v Európe v 20. storočí eskalovali do podoby tragických a dlhých svetových konfliktov – prvá svetová vojna, druhá svetová a studená vojna. Nebezpečenstvo podobnej eskalácie konfliktu na východe Európy stále existuje, ba rastie.
Rusko je agresor, ktorý porušuje medzinárodné právo. Za uplynulých tridsať rokov sa celá východná Európa nachádza v toku neriešených problémov. Rusko sa posúva bližšie k totalitnej Číne. Európske krajiny a USA zatiaľ zostávajú zjednotené, ale tiež platia za vojnu nemalú cenu.
Ničnerobenie, respektíve doterajší vývoj nás dostáva do kontinuity so zlom 20. storočia. Narastá vplyv škodlivých ideológií. Konanie „v duchu bratstva“ je osobitnou povinnosťou každého z nás práve v čase prebiehajúcej bratovražednej vojny. Vyzýva nás k tomu čl. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá patrí k základným dokumentom OSN.
Svätá stolica (Vatikán) má výnimočné skúsenosti a požíva dôveru mnohých strán ako hostiteľ úsilia o mier, zmierenie a vzájomne výhodnú perspektívu. Robert Schumann, Konrad Adenauer, Alcide De Gasperi, Jean Monnet boli štátnikmi s rozumom a vierou, služobníkmi spravodlivosti pre všetkých, obhajcovia ľudskej dôstojnosti a podporovatelia spoločného dobra. Výsledkom ich praktickej solidarity bolo viac než prímerie a deeskalácia – bolo ním férové, realistické a atraktívne spoločenstvo rovných upevňujúce prosperitu pre všetkých.
Obrátenie konfrontácie na spoluprácu mocností je v záujme národov a ich vývoja. Lídri sa menia, národy pretrvávajú. Pri konfrontácii získavajú a mocensky narastajú tretie strany. Spolupráca Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu bola predpokladom a základom porážky nacizmu a fašizmu v Európe. Rovnako aj pád komunizmu bol dosiahnutý nenásilnou cestou s podporou dialógu medzi Východom a Západom, ich porozumenia a spolupráce.
Zmena paradigmy môže nielen prekonať desaťročie konfrontácie, ale vytvoriť predpoklady na zastavenie vojny na Ukrajine a na mier vo východnej Európe. Vzájomne výhodná spolupráca by dala podnet pre vznik veľkého spoločenstva od Anchorage na Aljaške až po Vladivostok na Kamčatke cez Európu a Strednú Áziu. Táto zóna bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by reprezentovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu v celom svete.
Spoločná bezpečnostná architektúra
Dnes potrebujeme pracovať na Schumannovom a Marshallovom pláne č. 2. Spoločný dom by mal byť dokončený pozvaním národov Západu a Východu k spoločnej bezpečnostnej architektúre, obnove zničených území zvlášť na Ukrajine, k stabilite a systému prosperity.
Prvé dôverné sondáže v rôznych krajinách ukazujú povzbudivé reakcie na tejto ceste. Vízia skorého mieru a zmierenia vrátane tranzitívnej spravodlivosti má byť spojená so zdravou medzinárodnou architektúrou, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetkých. Spoločenstvo praktickej solidarity môže vychádzať zo spoločného trhu s energiami, surovinami, informačnými technológiami a duševným vlastníctvom (ako Spoločenstvo pre uhlie a oceľ v roku 1950). Zdieľaná bezpečnosť by mala byť ponúknutá a zaručená medzi štátmi NATO a bývalého Sovietskeho zväzu. Tak ako to urobili zakladatelia zjednotenej Európy: korene konfliktu musia byť odstránené a riešenie konfliktnej minulosti spočíva v zdieľaní zdrojov a zodpovednosti za bezpečnosť.
Adenauerovsky povedané, „zjednotená Európa bola snom niekoľkých, túžbou mnohých a stala sa nevyhnutnosťou pre všetkých“. Schumannova deklarácia – plán bol pre mnohých Európanov utópiou, pre niektorých Francúzov dokonca zradou. Aj dnes treba pripomínať, že mier je nielen potrebný a výhodný, ale je aj možný. Vyžaduje si odvahu, vytrvalosť a konštruktívne úsilie.
Som presvedčený, že takéto tvorivé a rastúce úsilie podobne zmýšľajúcich ľudí v istej chvíli preváži nad silami konfliktu a vojny.
Comments