Ján Figeľ: V dialógu hľadáme a nachádzame odpovede
Bývalý predseda KDH sa stal stal historicky prvým osobitným vyslancom EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete. V rozhovore pre agentúru SIR hovorí o náboženskej slobode, o migračnej vlne v Európe a o svojej novej funkcii.
Ako vnímate hodnotu náboženskej slobody ako jedného zo základných ľudských práv?
Náboženská sloboda je lakmusovým testom základných ľudských práv a slobôd. Kde niet náboženskej slobody, tam nebýva ani občianska a politická sloboda. Preto je vnímanie, rešpektovanie a podpora slobody náboženstva alebo viery predpokladom pre ľudskejší svet v 21. storočí.
Dialóg medzi národmi a téma pokoja – čím môžu byt náboženstva a vôbec viera v Boha prínosom v tejto oblasti?
Viera a náboženstvo patria k človeku. Aj sloboda pochybovať či neveriť. Prvou základnou hodnotou, ktorá nás v civilizovanom svete spája, je ľudská dôstojnosť. Má byť trvalým, všeľudským princípom pre všetkých. Práve dialóg je cestou k jej potvrdeniu a pozdvihnutiu. V dialógu hľadáme a nachádzame odpovede. Pretože dialóg je viac než dva monológy. Kým monológ len potvrdzuje a žiada, dialóg rozvíja a buduje vzťahy – medzi osobami, komunitami, náboženstvami, národmi. Veľmi potrebujeme kultúru dialógu v dnešnom svete, lebo nás obohacuje. V dialógu 1 + 1 je viac ako 2, lebo tu nejde o matematiku ale o etiku.
Aký je Váš pohľad na súčasnú situáciu v oblasti náboženskej slobody vo svete? Dajú sa v tejto sfére sformulovať určíte principiálne výzvy, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť?
Prenasledovanie pre náboženstvo alebo vieru a neznášanlivosť sú dnes rozsiahle a v mnohých regiónoch sveta, žiaľ, na vzostupe. Náboženská sloboda je výrazne obmedzovaná alebo potieraná vo viac než polovici štátov sveta. A trend vývoja je negatívny. Všetky náboženstvá sú – aj keď v rôznej miere – pod náporom autoritárskych režimov, zákonov proti konvertovaniu, militantných ateistických režimov či extrémistických hnutí. Na Blízkom východe prebieha dokonca genocída ISIS voči náboženským menšinám, hlavne kresťanom, jezídom a ďalším. Toto nestačí konštatovať, či komentovať. Treba je viac konať, pričom sme povinní podľa medzinárodného práva napomáhať obetiam genocídneho prenasledovania, stíhať jeho páchateľov a konať účinne pre zastavenie genocídy. Ak má byť toto storočie lepším pre ľudstvo, musí nad fanatizmom prevládať ľudskosť a účinná solidarita.
Čo otázka náboženskej slobody vo vnútri EU? Dokážeme si ju strážiť, alebo sú aj tu oblasti, v ktorých by sme mali byt ostražití?
EÚ na celkovej úrovni garantuje túto slobodu na báze Charty základných práv, ktorá sa stala súčasťou zmluvného systému spoločenstva. Definovanie a implementácia kolektívnych práv cirkví a náboženských spoločností je kompetenciou členských krajín. Únia to má rešpektovať. Okrem toho, na úrovni EÚ bol na základe Lisabonskej zmluvy vytvorený priestor a systém pre stály, otvorený a konštruktívny dialóg. Tam vidím významný potenciál pre vážne postoje a dohody v záujme spoločného dobra ľudí vnútri EÚ a sveta okolo nás. Tento potenciál je nateraz skôr málo využitý.
Do akej miery sa podľa Vas s otázkou náboženskej slobody spája migračná vlna v Európe? Aké výzvy z tejto situácie vyplývajú?
Dve tváre tejto krízy treba rozlišovať. Ekonomická migrácia je o hľadaní lepšej osobnej perspektívy uplatnenia. Je vecou štátov, aby cez ňu reagovali voči žiadateľom a riešili aj svoje zámery a záujmy. Druhou skupinou sú ľudia prenasledovaní alebo utekajúci z oblastí konfliktu a ohrozenia existencie seba a svojich rodín. Hlavne tu vidím výzvu na účinnú solidaritu a poskytnutie medzinárodnoprávnej ochrany. Výzvou je potreba dosiahnutia stability a obnovy v regiónoch konfliktov, aby sa utečenci mohli vrátiť do svojich domovov. Respektíve v druhom slede potreba skutočnej integrácie, ak sa prejaví ako úprimný a obojstranný záujem.
Čomu sa plánujete vo svojej novej funkcii venovať prioritne? Zväzujete už aj nejaké konkrétne kroky?
Ide o bezprecedentné poverenie, prvé tohto druhu v histórii EÚ. Nemám úrad, len postavenie osobitného vyslanca, čo znamená hlavne odbornú a politickú spoluprácu s Európskou komisiou, hlavne prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a rozvoja, s cieľom napomáhať slobode náboženstva alebo viery vo svete, mimo EÚ. Rád by som s tímom ľudí okolo predsedu JC Junckera, komisára N. Mimicu a DG DEVCO spolupracoval nielen s predstaviteľmi štátov, ale aj s mimovládnymi medzinárodnými organizáciami. Sloboda nie je samozrejmosťou nikdy, treba sa o ňu zodpovedne starať – doma i vo svete. A zachrániť čo len jedného človeka znamená zachrániť ľudstvo.
Tebto rozhovor s Jánom Figeľom nájdete na cestaplus.sk
Comentários