Ján Figeľ: Nie sme náboženskí radikáli, ale umiernené ľudové hnutie

S otázkami o diskutovanom návrhu zákona o ochrane života sme sa obrátili na predsedu KDH Jána Figeľa. Jedným z predkladateľov návrhu bol totiž poslanec z tohto klubu, Jozef Mikloško. Podľa Figeľa je potrebné dvíhať spoločenské povedomie o základných právach človeka, ktoré sa začínajú právom na život. Avšak hnutie by v druhom čítaní takýto návrh zákona nepodporilo.

Čo bolo pre Vás impulzom na podporu návrhu zákona o zákaze umelého oplodnenia, trestoch za jeho porušenie a za zákaz interrupcií?

Tento návrh nebol z dielne KDH, ani nebol iniciovaný klubom poslancov za naše hnutie. Bol predložený dvomi nezaradenými poslancami – Štefanom Kuffom a Mariánom Kvasničkom, ku ktorým sa na poslednú chvíľu svojím podpisom pridal náš kolega Jozef Mikloško. Neprerokoval to ani v klube, ani s vedením hnutia, čím obišiel naše platné pravidlá. Ako predseda som ho opakovane a dôrazne žiadal o stiahnutie podpisu, k čomu však nedošlo. Poslanci vykonávajú mandát slobodne. A hnutie to rešpektuje. KDH pri ochrane života neuhýba, záleží nám na tejto základnej hodnote. Dôstojnosť života každej ľudskej osoby, počatej, narodenej i zomierajúcej je pre nás programový cieľ a záväzok voči ľuďom, ktorí nám dali mandáty ich zastupovať. Vážne záležitosti si vyžadujú serióznu prípravu, odbornú analýzu, hĺbkovú diskusiu a seriózny postup. Takými sú otázky ochrany manželstva a rodiny, slobody svedomia, bioetiky a, predovšetkým, ochrany života.

Téma je náročná, ani mnoho veriacich ľudí v nej nie je zorientovaných, resp. nerešpektuje stanovisko Cirkvi, príp. vedy. Nebolo by potrebné trochu viac komunikácie a edukácie v tomto smere?

Určite áno. Pri postupnom získavaní podpory pre citlivú vec je aj väčšia šanca na úspech. Príkladom môže byť zmena ústavy vo veci definície a ochrany manželstva, s ktorou sme uspeli v júni 2014. A ako bonus za politickú odvahu a vytrvalosť dostali ľudia hlasovaním 102 poslancov aj reálnu nádej na zlepšenie pomerov v slovenskom súdnictve začatím procesu jeho „deharabinizácie“. Téma úcty k životu a zodpovednosti za život si vyžaduje viac výchovy a poznania, ale aj občianskej angažovanosti. Pre niektoré strany a novotvary je to súkromná vec, iné k nej majú gulášový postoj. Veľmi potrebujeme dvíhať spoločenské povedomie o základných právach človeka, ktoré sa začínajú právom na život. Minimum morálky je v zlatom pravidle: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám!“ Koľko absolventov škôl ho však pozná? Koľko ľudí, čo idú z bohoslužieb v kostole, ho napĺňa v každodennosti?

Najviac kritiky zožal návrh trestov a ich dĺžky za umelé oplodnenie. Spoliehali ste sa na druhé čítanie zákona, v ktorom ste chceli urobiť úpravy. Ako vidíte situáciu teraz?

KDH by v druhom čítaní takýto návrh nikdy nepodporilo. Naši poslanci vyjadrili viaceré výhrady v rozprave pri týchto návrhoch, teda už pred hlasovaním. V prvom čítaní zmeny nie sú možné, ide tu len o súhlas alebo nesúhlas s celkovým legislatívnym návrhom. Nie sme náboženskí radikáli, ale umiernené ľudové hnutie, ktorému záleží na základných hodnotách. Principiálny hodnotový postoj potvrdzuje našu kresťanskú identitu, ale často zároveň limituje aj percentá podpory v období rastúceho pragmatizmu a populizmu.

Hlasovanie poslancov (aj z vášho klubu) vyvolalo zdesenie a odpor ľudí. Bez ohľadu na kolegov z opačnej strany politického spektra necítite, že tento postup bol gólom do prolife brány pre zlú pripravenosť a načasovanie návrhu zákona?

Uvedomujeme si, že došlo k mnohým nedorozumeniam. Je mi ľúto, že sa na téme priživil bulvár a vyskytlo sa veľa krivých obvinení, ba osočovania. Téma ochrany života je vážna, priam posvätná, a podľa toho s ňou treba aj zaobchádzať. Časovanie návrhu na poslednú schôdzu parlamentu nebolo rozumné, ani spracovanie obsahu nebolo správne. Je to však zodpovednosť samotných troch predkladateľov. Či to ublížilo preferenciám KDH, ukážu voľby. Ale podpory života nenarodených detí sa nevzdávame. Naopak, máme to medzi desiatkou hlavných bodov volebného programu. Spojili sme sily s mimovládkami a kresťanskými aktivistami a pripravujeme konkrétne legislatívne návrhy na pomoc tehotným ženám v núdzi. V jeseni sme vysadili pri Ružomberku les stromov ako symbol úcty za 7 500 nenarodených v uplynulom roku. Národné pochody za život v Košiciach a v Bratislave nevolali po legislatívnom radikalizme, ale po praktickej solidarite a pozdvihnutí kultúry života. V tomto duchu chceme naďalej zodpovedne konať s podporou ľudí dobrej vôle.

Naproti tomu, dobrá správa v tejto agende prišla zo Slovinska. Ako z tohto pohľadu hodnotíte nedávne slovinské referendum o rodine?

Na pozvanie slovinských opozičných lídrov som sa na kampani osobne zúčastnil, spolu s kolegami z KDH Natašou Žembovou a Martinom Dilongom. V stredu pred nedeľou boli všetky prieskumy vyrovnané, pol na pol. Bol som na diskusiách v parlamente, medzi ľuďmi na uliciach, mal som tlačovú konferenciu s médiami, stretnutie s metropolitom, arcibiskupom Stanislavom Zorem, a prednášku pre verejnosť o slovenskej ceste k ústavnej ochrane manželstva. Nahral som pre aktivistov krátke videoposolstvo pre občanov v slovinčine. Na sieťach sa začal intenzívne šíriť spot našej Aliancie za rodinu pripravený pre slovenské referendum o rodine. Bol preložený do slovinského jazyka. V nedeľu 20. decembra však prorodinné postoje zvíťazili výrazne v pomere 2:1. Prorodinne zameraní Slovinci prišli vo väčšom počte a potvrdili, že manželstvo a z neho vyplývajúce právo patrí výlučne zväzku muža a ženy, nie osobám rovnakého pohlavia. Je to dobré pre Slovinsko, zvlášť pre slovinské deti. A je to dobré aj pre spoločnú Európu, kde sa naše právne systémy čoraz väčšmi ovplyvňujú a kde sa objavujú pokusy o harmonizáciu rodinného práva. Bola to pre mňa ďalšia osobná, pozitívna a dôležitá európska skúsenosť s témou manželstva a rodiny. Koncom roka 2013 som sa na pozvanie organizátorov zúčastnil na medzinárodnej konferencii na podporu kampane pred chorvátskym referendom. V Chorvátsku to, ako vieme, dopadlo v prospech ochrany manželstva a rodiny. Som rád, že sme prispeli konštruktívnou podporou v obidvoch krajinách. Ak sú vážne zámery a diela starostlivo pripravované, ľudia pravdivo informovaní, čas a súvislosti rozumne zvážené, spoločné dobro vyhráva.

Rozhovor s Jánom Figeľom nájdete aj na cestaplus.sk