Ján Figeľ: “Vždy som v Jánovi Korcovi videl akoby aj svojho otca Štefana”

Dnes (31. 10. 2015) sa v Nitre lúčime s otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Prečítajte si odpovede Jána Figeľa na otázky Vladimíra Salamona do pripravovanej knihy o Jánovi Chryzostomovi Korecovi.

Spomínate si na prvé stretnutie s otcom kardinálom? 

Na stretnutia s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom si spomínam veľmi rád. Spájal nás záujem, zodpovednosť a rozhovory o Slovensku, o Európe a politike ako o službe spoločnému dobru. Vždy sa živo zaujímal aj o moju rodinu, verejné pôsobenie a o spolupracovníkov. Náš vzťah sa prehĺbil v období od roku 2009, keď som sa po vyše piatich rokoch pôsobenia v Bruseli vrátil domov a keď som prevzal vedenie hnutia kresťanských demokratov na Slovensku.

Odkaz a dielo kardinála Korca je veľmi veľké a rozsiahle . Čo by ste chceli v jeho živote  vyzdvihnúť?

Rád by som vyzdvihol v živote J. Ch. Korca jeho odvahu, angažovanosť a statočnosť ako celoživotné prejavy jeho presvedčenia a charakteru. Kardinál sa vždy živo zaujímal o politický vývoj doma i v Európe. Aj keď mu prestával slúžiť zrak, mával prehľad o dianí v Bratislave a v Ríme. Bol obhajcom náboženskej slobody, lebo je neoddeliteľná od slobody občianskej a politickej. Prvou hodnotou, ktorou apeloval na mocných doma a vo svete, bola úcta k dôstojnosti každej ľudskej osoby. Mal rád slovenský národ a citlivo vnímal a interpretoval jeho cestu dejinam v spätosti s kresťanským, cyrilometodským dedičstvom. Tieto životodarné korene sú rozhodujúcim zdrojom identity, hodnôt a kultúry pre Slovensko a pre Európu aj do budúcnosti.

Spomienka , chvíľa na ktorú najradšej spomínate a čo by ste chceli odkázať kardinálovi do domu Pánovho .

Naposledy sme sa osobne stretli 20. februára 2015, v predvečer 25. jubilea a snemu KDH v Nitre. Dlho sme sa rozprávali o dianí v našej krajine, o politike, o rodine. Bol veľmi vďačný za novelu Ústavy, ktorou sme v základnom zákone nášho štátu ukotvili definíciu, ochranu a podporu manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Svoju vďaku a odkaz o dôležitosti pokračovania v úsilí o spoločné dobro vyjadril aj záverečným požehnaním, ktoré udelil rodine a kresťanským demokratom schádzajúcim sa v tom čase starobylej Nitre. Po hodine bolo na ňom poznať vyčerpanosť z námahy pri rozprávaní. Bolo to pre mňa nezabudnuteľný, posledný rozhovor.

Vždy som v Jánovi Korcovi videl akoby aj svojho otca Štefana, lebo boli rovesníkmi. Keďže môj otec Štefan Figeľ odišiel už v roku 1987, v kardináloch Korcovi i Tomkovi som si predstavoval, ako by asi ešte vyzeral, keby ešte bol medzi nami. Je dobré, keď má rodina i národ medzi sebou otcov, ktorí mu ukazujú orientáciu, inšpiráciu, svedectvo odvahy, viery a statočnosti. Vďaka Bohu za takých otcov!

Chcem Jánovi Ch. Korcovi ešte raz z hĺbky srdca poďakovať za všetko dobré, čo pre ľudí, pre Cirkev a pre Slovensko urobil. Zanechal nám zreteľné stopy činorodej kresťanskej lásky, ktoré sa dajú a majú nasledovať. Nech naďalej prosí Pána za nás, za celý národ a spoločnosť, aby sme zodpovedne chránili a rozvíjali dedičstvo otcov. A nech mu je Boh večnou odmenou!