Figeľ: Neplánujeme koalíciu s tandemom Široký – Fico

Sociálno-trhové hospodárstvo pripomína skôr trampolínu ako sieť, vysvetľujú v ďalšej časti predvolebných rozhovorov TRENDU predseda KDH Ján Figeľ a podpredseda kresťanských demokratov Miloš Moravčík.

Ako predseda KDH ste nehlasovali za návrh zákona, ktorý nedávno pobúril časť verejnosti, lebo sa v ňom zavádzali tresty za potraty a umelé oplodnenie. Vaši kolegovi z hnutia áno. Pomýlili sa oni alebo vy?

J. F.: V tom čase som bol pri slovensko-ukrajinskej hranici v Sobranciach, takže som nebol v parlamente, preto som nehlasoval. Každý novinár však vie, že návrhy zákonov je možné meniť až v druhom čítaní. Ochrana života je pre nás programový princíp, na druhej strane KDH by nikdy nehlasovalo za zatváranie matiek pre asistované oplodnenie.

Boli ste teda dohodnutí, že v prvom čítaní budete hlasovať za a v druhom sa pokúsite návrh zmeniť?

J. F.: Dohoda v klube bola, že v prvom čítaní návrh podporíme s výhradami, ktoré zazneli v rozprave. Ak by bolo druhé čítanie, tam by bol priestor na zmenu.

Lenže ľudia neriešia, čo je prvé a čo druhé čítanie. KDH podporilo v prvom kole návrh, ktorý zavádzal tresty za umelé oplodnenie. Na Slovensku žijú tisícky detí, ktoré boli takto počaté, nedali ste im signál, že ich život má nižšiu cenu?

J. F.: Naopak, každý počatý život má rovnakú cenu, o tomto KDH nepochybuje. Som rád, že existuje autentické hnutie November ’89, pre ktoré sú základné hodnoty svedomie, manželstvo, rodina. To, že KDH sa stavia za ochranu života, je dobré pre krajinu. A opakujem, nikdy by sme v druhom čítaní nehlasovali za tresty pre matky, ktoré počali cez asistovanú reprodukciu.

 V prípade účasti vo vláde bude KDH trvať na tom, aby sa do programu dostali podobné etické otázky? A ktoré?

J. F.: Politika bez etiky je biznis iného druhu. Prvá hodnota je život, a preto budeme mať v programe ako jednu z priorít podporu matkám v núdzi, tehotným ženám, ktoré potrebujú pomoc, aby mohli nielen porodiť, ale aj vychovávať dieťa, ktoré je darom. Chceme vytvárať podmienky na prorodinné opatrenia.

Kameňom úrazu bývajú skôr etické normy, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Budete sa usilovať napríklad o zákaz registrovaných partnerstiev?

J. F.: My sa skôr budeme snažiť o pozdvihnutie kultúry života cez chápanie zodpovednosti. Každý z nás má zodpovednosť za to, čo sa okolo neho deje, či národ vymiera alebo sa posilňuje, či mladá generácia odchádza z krajiny, lebo to na Slovensku nefunguje a chýba perspektíva. V tomto procese sú všetky štádiá života dôležité pre vytváranie odpovedí, nie otáznikov. My sme rodinu stále posúvali do centra pozornosti. Demografická jeseň nie je dobrá ani po ekonomickej stránke.

Čiže nepôjdete cestou reštriktívnych krokov, ako sú spomínané zákazy?

J. F: Áno. Dvakrát som v parlamente predkladal napríklad návrh takzvanej rodinnej doložky, aby v legislatívnom procese boli hodnotené vplyvy nielen na životné prostredie, financie, ale aj na rodinu. Nie všetko je merateľné, ale treba sa nad tým zamýšľať a vyhodnocovať. Vytvárať situáciu, ktorá je pozitívna pre rodinu, je zodpovednosťou politikov a všetkých vo verejnej správe.

Vyhlásenia Smeru-SD k utečencom a protiteroristický balíček ste nazvali politickým marketingom. Napriek tomu ste sa pripojili k odmietnutiu kvót. Nezachovali ste sa aj vy marketingovo?

J. F.: Kvóty neboli dobrý prístup. Od začiatku sme sa vyjadrovali proti nim, ale boli sme za solidaritu. Ešte v marci som sa vyjadroval na tému utečencov v Sýrii s apelom na všetkých od prezidenta až po medzinárodné inštitúcie, aby sme pomáhali, lebo prenasledujú nielen kresťanov, ale aj ďalšie menšiny a komunity na Blízkom východe. Pozvali sme patriarchu z Damašku, aby svedčil pred našimi ľuďmi. Kvóty priamo problém neriešia, skôr ho môžu relativizovať, byrokratizovať. Preto sme podporovali prevoz ohrozenej skupiny z územia v Iraku na Slovensko. Kvóty môžu do budúcnosti vyjadriť, že keby boli akékoľvek počty migrantov na kontinente, Európa to zvládne. Kriticky však vnímame, že Robert Fico politikárči žalobou pred Európskym súdnym dvorom, lebo máme veľmi malú šancu na úspech a veci to nepomôže. Dostáva nás do sporu s úniou, ktorej máme o pol roka predsedať.

M. M.: Na otázke emigrantov sa ukázalo, akí sú naši socialisti majstri populizmu. Čísla ukázali, že žiadatelia o azyl sa viac boja Slovenska ako Slováci ich. Kým do iných štátov chcú ísť mesačne tisíce utečencov, k nám sú to skôr jednotlivci. Smer-SD z toho urobil veľkú tému, pravda je však to, že jediným cieľom je vytĺcť z toho politické body a zakryť kauzy typu Váhostav, CT, peniaze v alobale a ďalšie.

Ale ani KDH verejne nepovedalo, že odmietavý postoj veľkej časti verejnosti k utečencom nie je správny a je kresťanské im pomôcť. Prečo?

J. F.: To nie je pravda. KDH je solidárne, kto chcel, ten náš hlas počul. Ja som sa ozýval pri ohrození života protestantského pastora v Iráne, ktorý bol odsúdený na smrť, ako politici sme si adoptovali rodiny na Kube, ozývali sme sa pri genocíde kopských kresťanov aj pri iných príležitostiach. KDH sa od vzniku usilovalo o solidaritu, ktorá je účinná a skôr preventívna, a v tejto línii pokračujeme aj dnes. Najlepšie sa vládne tam, kde sa šíri strach a ľahostajnosť. Naopak, základ pre slobodu a demokraciu je odvaha a statočnosť.

Opatrením číslo jeden vo vašom programe by malo byť zníženie daňového zaťaženia rodín. Z čoho by sa mala táto priorita financovať?

J. F.: My sme po dvadsiatich rokoch prijali základný program Cesta pre Slovensko a jeho cieľom a víziou je tvorivé a vyspelé Slovensko. Čo sú náročné pojmy pre krajinu, ktorá sa viditeľne zadlžuje, za vlád Roberta Fica dvojnásobne. Zároveň je potrebné, aby z tejto dlhodobej stratégie vznikli konkrétne kroky na štyri roky. Práve zamestnanosť je najlepšou odpoveďou. Rodiny a pracujúci potrebujú od štátu viac kyslíka, ako je to dnes.

M. M.: Keď chodíme po Slovensku, ľudia sa nás pýtajú, prečo sa nemáme tak dobre ako v iných krajinách rozvinutej Európy. Hlavný problém, ktorý vidíme, je, že štát berie ľuďom príliš veľa a za ich peniaze im dáva slabé služby. Zamestnancov sa to bude týkať preto, že oni si nevedia znížiť dane a odvody. Chceme pomôcť aj rodinám, lebo majú vyššie náklady, preto chceme znížiť dane na každé nezaopatrené dieťa. Prepočítali sme si aj náklady, vieme, kde nájsť rezervy. Na úplatky sa stráca vyše pol miliardy eur ročne, čo je veľký balík. Keď sme boli na ministerstve dopravy, ako prví sme zaviedli elektronické aukcie, nadstavbou by mal byť benchmarking nákladov, aby sa nestalo, že na jednu pozíciu úradníka ministerstvo objednalo notebook za päťsto, inde za 1 500 eur.

V nasledujúcom volebnom období bude potrebné vyrovnať výdavky a príjmy v rozpočte, vyzerá to na 1,6 miliardy eur. Kde vidíte priestor na šetrenie?

M. M.: Keď sme pred tromi rokmi prišli s návrhom konsolidačných opatrení a povedali sme, že sa dá cez zníženie únikov na DPH získať vyše miliardy eur, tak nás Smer vysmial. Teraz oni sami hovoria, že získali takúto sumu. Môžeme ísť v tomto ďalej. Priestor vidíme aj v odstraňovaní korupcie, možno sa to zdá ako málo uchopiteľná oblasť, ale dôležitá je kontrola. Ak má jedna strana obsadené všetky kontrolné mechanizmy, tak nebudú fungovať.

Máte na mysli Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie?

M. M.: Áno. Ďalej chceme znižovať byrokraciu. One-in two-out je program znižovania administratívnej záťaže, kde za každý nový formulár budú musieť ministerstvá navrhnúť zrušenie minimálne dvoch iných. Realizovalo by sa cez kvantifikáciu byrokracie na zavedenie a zrušenie. Doplnené by to mohlo byť veľkou verejnou výzvou na nahlasovanie neopodstatnenej administratívnej záťaže. Vzorom je pre nás Veľká Británia, kde sa počas štyroch rokov túto záťaž podarilo znížiť za desať miliárd libier (13,4 mld. eur).

J. F.: Je smutná pravda totálnej moci, že deficit bol v rokoch 2014 i 2015 vyšší ako rok predtým, to je veľmi zlé vysvedčenie pre vládu jedinej strany. Žiaľ, u nás je zároveň úpadok v školstve, zdravotníctve, sociálnom systéme, v zamestnanosti. Ak sa tieto veľké segmenty dajú do poriadku, tak nám stúpne efektívnosť využitia verejných zdrojov. Ľudovo povedané: bude viac muziky za menej peňazí.

Dane zvyšovať nechcete – naopak, plánujete úľavy pre rodiny. Budú závisieť od počtu detí?

M. M.: Daňové zaťaženie chceme znížiť cez zvýšenie nezdaniteľnej časti. Človek bude môcť viac zarobiť bez toho, aby mu na to siahol štát. Dnes si pýta daň už aj od toho, kto zarába minimálnu mzdu, čo v minulosti nebolo. V prípade, že majú rodičia nezaopatrené deti, na každé jedno chceme ponúknuť ďalšie zníženie dane.

J. F.: Ako kresťanskí demokrati máme veľmi dobré vzťahy s bavorskou stranou CSU. Tá kombinuje tradíciu s modernou tak, že nastavuje ako prioritu zamestnanosť. Teda to, že ľudia sa o seba vedia postarať. Až potom nasleduje hospodársky rast ako taký. My chceme priniesť podobný model do pomoci zaostávajúcim regiónom. Opatrenie 1+1 na dva roky chce pomôcť zamestnať ďalšieho človeka pri vytvorení pracovného miesta na dobu neurčitú. Zaplatili by sme za takých ľudí odvody na obdobie dvoch rokov. To je lepšie opatrenie ako to, čo robí Robert Fico prostredníctvom balíčkovej ekonomiky. Nám ide o sociálne-trhové hospodárstvo, čo je kresťanskodemokratický model, nie socialistický.

Ako by taký sociálno-trhový model vyzeral na Slovensku?

J. F.: Najlepšou sociálnou politikou je zamestnanosť. Máme tu armádu vyše tristotisíc nezamestnaných plus ich rodiny. Ak to trvá dlho, regióny sa nám menia na skanzeny.

No čo s tými nezamestnanými, ktorí sú už takpovediac nezamestnateľní?

J. F.: Potrebujeme iný prístup: aj k rómskej agende, aj k zaostávajúcim regiónom. Tým vláda svojimi výjazdovými zasadnutiami a balíčkami veľmi nepomáha. Samospráva, školstvo a podnikatelia musia spolupracovať na tom, aby zo škôl vychádzali zamestnateľní absolventi. Aby boli podporované drobné a stredné firmy, ktoré tvoria základ zamestnanosti. To tu dnes chýba: týchto žmýkajú ako citrón, kým veľkým a vybraným vytvárajú prostredie na nespravodlivé zisky. Kauza Váhostav ukázala, že vláda je schopná zdeformovať reštrukturalizácie kvôli jednej firme, jednému Jurajovi Širokému.

M. M.: Vláda znižovala nezamestnanosť len cez triky a krátkodobé opatrenia. Prvým trikom bolo vyraďovanie uchádzačov o zamestnanie z evidencie úradov práce. Neskôr maskovali nezamestnaných tým, že sú na školeniach a dočasných prácach. Mladým začala preplácať mzdy z eurofondov, čo je, ako keby týchto ľudí sama zamestnávala. Nedávno, pri dočerpávaní zdrojov z Bruselu, začali vymieňať zvodidlá. To síce vytvorilo nejaké pracovné miesta, ale dlhodobo to nezamestnaným nijako nepomôže. K nim treba mať individuálny prístup. Napríklad aby úrady práce a ich zamestnanci boli osobne motivovaní, aj finančne, týchto ľudí dostať do pracovného pomeru.

J. F.: Druhou témou je cestovný ruch, ktorý je dôležitou súčasťou ekonomiky. V Poľsku, Maďarsku či Rakúsku sa mu darí oveľa lepšie. To znamená riešiť malé penzióny, aby neboli súčasťou čiernej ekonomiky. To znamená stimuly podobné, aké sú v Španielsku. Cez poukážky pre dôchodcov a invalidov, ktoré by mohli vytvoriť až 17-tisíc pracovných miest. Išlo by o lokálnu pracovnú silu, bez potreby vysokej kvalifikácie.

To však znovu znamená vyššie výdavky, podobne ako pri vládnom preplácaní škôl v prírode a lyžiarskych výcvikov.

J. F.: Výsledkom je plus. Rozumným vstupom štátu sa rozvinie mechanizmus, ktorý v koncovke znamená plus v príjmoch štátneho rozpočtu či v náraste zamestnanosti.

M. M.: Cestovný ruch chceme rozvíjať aj podporou podnikavosti. V Poľsku v každom väčšom dome ubytovávajú aj turistov. U nás je s registráciou a podnikaním problém, preto chceme, aby prenocovanie do päť postelí bolo zaťažené iba miestnym poplatkom. Tu vidíme priestor aj pre dlhodobo nezamestnaných. Často sú to ľudia, ktorí sa starajú o dom a záhradu – prečo by to nemohli poskytovať ako službu? Znížením administratívy chceme pomôcť, aby sa sami o seba postarali. To je rozdiel medzi socialistickou politikou, ktorá vytvára ľudí závislých od štátu. My chceme, aby ľudia boli od štátu nezávislí. A štát aby sa staral o tých, ktorí to sami nevedia.

J. F.: Sociálno-trhové hospodárstvo je skôr ako trampolína, než sieť. Na odraz, na postavenie sa na vlastné nohy.

Za vášho pôsobenia na ministerstve dopravy sa zastavili diaľničné PPP projekty. Hovoríte o ušetrení dvoch miliárd eur. Ako sa pozeráte na súčasný projekt obchvatu Bratislavy?

J. F.: To, že sa ušetrilo, je fakt. Ceny podpísané Ľubomírom Vážnym za prvej vlády Roberta Fica a ceny, za ktoré sa úseky D1 na severe Slovenska realizovali, sú rozdielne o vyše dve miliardy. Toto je grécka cesta, tak sa dá položiť štát na dlhoch na celé generácie. Gréci majú diaľnice, moderné letisko, štadióny. Ale deti rodičom podpaľujú autá, lebo odmietajú takéto dlhové dedičstvo.

A ten slovenský PPP projekt D4/R7?

J. F.: Ján Počiatek zase rúbe vysoko. Šturmuje, ako keby sa po voľbách už jeho možnosti končili. To isté sa dialo v roku 2010, keď bol ministrom financií. Vtedy vláda podpísala najväčší dodatok v dejinách – na úrovni jednej miliardy dvesto miliónov. Robert Fico, Ľubomír Vážny a Ján Počiatek sú v tejto vláde znovu v kľúčových pozíciách. Možnosť stavania obchvatu Bratislavy formou PPP som odsúhlasil ešte ja: ako doplnkovú, nie ako nosnú. Medzitým tu prišlo aj nové programovacie obdobie pre eurofondy, ktoré obsahuje dotácie na transeurópske koridory. Hľadal by som najlacnejšie zdroje, a to sú pre nás tie európske. Štát si v súčasnosti tiež požičiava veľmi lacno. Po tretie, vznikol finančný nástroj pod názvom Connecting Europe Facility (CEF) pre cezhraničné dopravné prepojenia. Štát má hľadať najvýhodnejšiu formu investovania tak, aby sa nezadlžoval.

M. M.: Nás trápi, že vodiči čakajú v zápchach. Keby vláda toľko nešpekulovala, už sa to mohlo riešiť. No keď sa to podpíše predražene, ľudia budú v budúcnosti platiť ešte vyššie dane. A bude menej peňazí na zdravotníctvo, na školstvo. Celé PPP je jeden veľký skrytý dlh.

Na kandidátke KDH má bývalý líder Pavol Hrušovský až ôsme miesto. Dá sa to chápať ako signál, že so Smerom do vlády nepôjdete, keďže P. Hrušovský si s R. Ficom rozumie lepšie ako vy?

J. F.: Kandidátku sme zostavovali podľa systému: najprv vedenie, potom bývalý predseda, predseda klubu poslancov a regionálni lídri. Pri mojom odvolávaní za ,,lacné diaľnice” som povedal, že neplánujeme a nepripravujem koalíciu s tandemom Široký – Fico. Nemám na tom čo meniť. Skôr sa usilujem o formovanie alternatívy pre krajinu, ktorá potrebuje zodpovednú politiku. Nielen stabilnú.

 Ak by vznikla pravicová koalícia, tak len veľmi široká. Dali by ste sa po skúsenostiach s kabinetom Ivety Radičovej na niečo také znovu nahovoriť?

J. F.: Teraz to otočím: nestačí len zodpovedná, je potrebná aj stabilná vláda. Dnes je jasné, že európska agenda je súčasťou vnútroštátnej. Aj kolegovia v parlamente to určite dnes už čítajú správne. Jeden-dvaja korupčne nastavení nie sú lepším základom pre zmenu vládnutia než traja-štyria-piati zrelí a zodpovedne pripravení. Potrebujeme kvalitatívnu zmenu. A v dejinách našej demokracie dominovali koalície. Koalícia je aj lepšia pre ozdravenie krajiny. Peter Žiga (minister životného prostredia) by v koaličnej vláde nemohol pokračovať po tom, čo predviedol v parlamente, keď neodpovedal na vecné a vážne otázky. Ján Počiatek (minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja) by vo vláde nemohol sedieť po tom, ako obstaral palivové karty pre mýtny systém.

Z KDH odišli viacerí nádejní politici, medzi nimi Radoslav Procházka. Ako sa pozeráte na fakt, že Sieť vás v preferenciách predbehla?

J. F.: KDH je formované zdola. To iné strany demonštrovať nemôžu. Novotvary, ktoré vznikajú zhora, za neznámych súvislostí, môžu až po čase povedať, čo ich spája a čo je ich ovocím. Tohto roku sme zmenili trend, ktorý spomínate. Prišiel Ivan Štefanec z europarlamentu, prišli Jozef Mikuš a Alojz Hlina do klubu poslancov. Prišla k nám séria poslancov VÚC a starostov. KDH je pripravené na spoluprácu s tými, ktorí považujú spoločné hodnoty a program za základ.

No dlhodobo sa vám nedarí odraziť sa od ôsmich, deviatich percent. Nie je to tým, že nereflektujete niektoré spoločenské problémy, napríklad mladých?

J. F.: Nielenže máme mladých, ale riešime aj každodenné záležitosti ekonomicko-sociálneho charakteru. Treba riešiť to, čo ľudia potrebujú. Byť zrozumiteľní, aktuálni. Bol som vo vedení megaministerstva – môžem s plnou vážnosťou hovoriť o železniciach, diaľniciach. Máme kompetentný ekonomický tím, nebojíme sa chlebových, podnikateľských, živnostníckych, finančných tém. Dnes je to v našom programe i v personálnom vybavení. V regionálnych, komunálnych a eurovoľbách sme dosiahli dvojciferný výsledok. Prirodzenou ambíciou bude obdobný výsledok aj v parlamentných voľbách. Trend vývoja sa dá otočiť.

Rozhovor s Jánom Figeľom a Milošom Moravčíkom nájdete na etrend.sk