top of page

Dôstojnosť človeka a náboženská sloboda úzko súvisia

  • Writer: Ján Figeľ
    Ján Figeľ
  • Dec 23, 2023
  • 2 min read


Agendu ľudských práv si dnes uzurpujú rôzne skupiny reprezentujúce ideológie, násilný extrémizmus alebo etický relativizmus. Máme tiež tendenciu zabúdať alebo zanedbávať naše ľudské povinnosti voči druhému človeku a voči spoločnosti.


Pokoj je ovocím spravodlivosti. Jadro spravodlivosti je založené na rešpektovaní základných ľudských práv. A východiskovým princípom ľudských práv je dôstojnosť osoby. Aby sa naša doba stala humánnejšou, musíme sa vrátiť k pôvodnému významu kľúčových dokumentov a definícií v tejto oblasti.


1.Existuje silná a hlboká súvislosť medzi dôstojnosťou každého človeka a náboženskou slobodou pre všetkých


Nasledujúce tri dôležité dokumenty vyjadrujú prioritu ľudskej dôstojnosti – dva sú sekulárne, jeden je cirkevný (náboženský):


a) Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)

Článok 1: Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a mali by sa navzájom chovať v duchu bratstva.

Prvý článok je úvodným článkom. Článok 18 (o slobode myslenia, svedomia a náboženstva) je centrálnym článkom. Obidva hovoria o trojjedinom charaktere osoby: racionalite, moralite a religiozite resp. spiritualite človeka. Výraz dôstojnosť sa vo VDĽP nachádza päťkrát. Dôstojnosť ako pojem je v súčasnosti uznávaná a začlenená v ústavách viac než 160 štátov sveta.


b) Charta základných práv Európskej únie (2000)

Charta uznáva dôstojnosť ako prvú zakladajúcu hodnotu Únie. Rešpektuje a chráni dôstojnosť v Článku 1 Kapitoly 1.


c) Deklarácia II. vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965)

„Koncil… vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priamo v dôstojnosti ľudskej osoby.“


2. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je bodom stretnutia pre náboženských a sekulárnych humanistov


Konvergencia rozličných tradícií a koncepcií vedie od spoločnej pôdy (zdieľaného východiska) k spoločnému dobru. Židovsko-kresťanská tradícia hovorí, že ľudia sú stvorení na obraz a podobu Boha. Karamah (arabsky) má koranické korene, keďže anjeli sú žiadaní skláňať sa pred Adamom.

Dôstojnosť je najvyššia hodnota, ktorá každej osobe patrí, a preto presahuje celý materiálny svet. Každá ľudská bytosť je osoba: jedinečná bytosť s intelektuálnym, duchovným a materiálnym rozmerom. Osoba je vždy subjektom, s rozumom, svedomím a slobodou. Len osoba môže mať práva a povinnosti.


3. Práva nemôžu fungovať bez povinností


Mali by sme podporovať vedomie a úctu k ľudským povinnostiam. Kultúra ľudskej dôstojnosti spája dve starobylé etické pravidlá:


Strieborné pravidlo: „Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám.“ To je základ spravodlivosti, reciprocity, tolerancie, rovnocenného zaobchádzania.


Zlaté pravidlo: „Robte iným, čo chcete aby iní robili vám.“ To je zdroj súcitu, prijatia, solidarity, charity a lásky.


Dôstojnosť každej osoby vyjadruje rovnováhu a previazanosť práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti neprežije. Moja dôstojnosť ma volá k povinnostiam – ako manžela, otca, suseda, občana.


4. Rovnosť v občianstve ako ovocie rovnosti v dôstojnosti


Rovnocenná dôstojnosť ako morálny princíp má sociálno-politické dôsledky: vyžaduje uznávať a rešpektovať rovnocenné, férové, inkluzívne, dôstojné občianstvo. V dôstojnosti sme si všetci rovní. Podľa identity sme všetci rozdielni (ľudia minulosti, súčasnosti a budúcnosti). Toto nie je problém, ale princíp tvorivosti (na rozdiel od kopírovania alebo klonovania).


5. Dôstojnosť je najlepšia téma pre učenie sa žiť spolu, nielen jestvovať spolu


Sme pozvaní žiť spolu v duchu bratstva. Rozum a viera, veda a náboženstvo hľadajúce pravdu, pracujúce pre spoločné dobro ľudí, môžu viesť našu civilizáciu dopredu a nahor. Dôstojnosť je viac než právo; je to realita, z ktorej sú práva odvodené. Dôstojnosť je každodenný proces učenia, prostredníctvom ktorého objavujeme, čo znamená byť ľudským v každej situácii. Je to najlepšia permanentná lekcia o právach, zodpovednostiach a reciprocite.


Ján Figeľ

Bývalý člen Európskej komisie a Osobitný vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ

(Posolstvo odznelo 14. decembra 2023 v rámci Konferencie k 75. výročiu VDĽP v Princetone, USA)


Comentarios


Latest - Najnovšie - Actualités
  • Facebook
  • Twitter
  • YouTube
  • LinkedIn
bottom of page