top of page

Bugár s Procházkom kapitulovali bez boja

Z miesta predsedu KDH odstúpil pred týždňom po tom, ako sa hnutie po prvýkrát od svojho vzniku nedostalo do parlamentu. Ján Figeľ hovorí, že on by na takéto podmienky vstupu do vlády so Smerom nikdy nepristúpil.

Keby ste boli Béla Bugár, išli by ste do vlády s Ficom?

Nemám rád hypotetické otázky, lebo dejiny poznajú len fakty a hypotézy umožňujú bezhraničnú interpretáciu.

Jeho situácia je pomerne jasná a viete, aké mal možnosti.

Keby bolo KDH v parlamente, usilovalo by sa o účasť vo vláde, lebo to bola prvá priorita. Hovorili sme o tom často. To, čo Bélovi Bugárovi môžem vytknúť, je nedostatok principiálnosti a zodpovednosti, lebo ju nevidím pri tom tempe a povrchnosti rokovaní, ktoré viedli k rýchlej dohode o veľmi nevyváženej tretej Ficovej vláde.

Vy by ste nešli do vlády s Ficom?

My sme opakovane odmietali tandem Široký – Fico v tomto poradí, teda politiku, kde oligarchovia a firmy diktujú a vláda počnúc premiérom realizuje a dokonca aj mení zákony podľa vôle firiem. Znamenalo by to zásadné požiadavky na osoby a program. Béla Bugár mal Smer na tácke a nebol odkázaný na rýchle a bezpodmienečné dohody. Toto mi prekáža. Aká by z toho vyšla zostava, je dnes hypotéza, ale vo vláde nemusel byť minimálne jeden Robert – buď Kaliňák, alebo Fico.

To by ste vyrokovali vy? A aj viac ministrov?

Možno aj viac ministrov, ale určite inú skladbu moci, pretože vláda je totálne nevyvážená z hľadiska vplyvu – nielen väčšinovosťou Smeru v zostave kabinetu, ale z hľadiska silových rezortov. Určite by som sa usiloval o zmeny, ktoré sú rozhodujúce pre spravodlivosť a zákonnosť na Slovensku. Pred voľbami som otvoril otázku zmien na prokuratúre, ktoré by mohli viesť k skráteniu funkčného obdobia Ficovho spolužiaka Jaromíra Čižnára. Bol zvolený, keď Ústavný súd uznal právoplatnosť zvolenia jeho predchodcu. Bolo to nečestné a potvrdilo to, že Smer ovládol všetky kontrolné inštitúcie vrátane prokuratúry a nastolil na Slovensku selektívnu zákonnosť a štátnu politiku.

Teraz však priznávate, že Bugár nemal inú možnosť než vládu so Smerom. Viete si predstaviť úplné odmietnutie vlády so Smerom?

Viem si predstaviť oveľa zásadnejšie rokovania, ktoré by skúsili aj pravicovú alternatívu, ktorá by mohla potvrdiť, na čom vlastne záleží takzvaným štandardným stranám, na čom spočíva ozdravenie Slovenska. Lebo to je podstatné, nie kreslá a funkcie. A ak by sa to naozaj nepodarilo, kompromis by musel byť vyvážený a dobrý pre Slovensko. Toto je možno výhodné pre zúčastnené strany. Ale ľudia sú sklamaní, mnohí sa cítia zradení a podvedení a to nie je dobré. Na tomto rastie frustrácia a na sklamaní a skepse rastú radikáli a extrémisti.

Podľa Bugárovej a Procházkovej interpretácie sa to celé zlomilo na rozhodnutí SNS. Dala sa SNS ešte obrátiť na pravicovú koalíciu?

Keď som pred vyše mesiacom hovoril, že SNS nie je HZDS a že je rozumné pripustiť úvahy o spolupráci s neľavicovou stranou, ak potvrdí svoju hodnovernosť pre spoločný program, ironicky ma vysmieval aj Béla Bugár. Dnes je už ruka v rukáve a SNS aj Most idú spolu vládnuť. Moje postoje sa nezmenili, ale Bugárove podstatne. Keď som ho v decembri varoval pred hlasovaním bez hlbších súvislostí pri zmene ústavy, ktorú navrhol Smer v rámci takzvanej antiteroristickej legislatívy, nevedel mi dať inú než oficiálnu odpoveď, že na boji s terorizmom záleží.

Vy ste spravili to isté v boji za rodinu.

Naopak. My sme presadili svoj program, za ktorý sme zodpovední voličom aj v čase opozície. A presadili sme dokonca aj deharabinizáciu justície. Bolo to v našom programe a bolo to dobré pre Slovensko. To, čo urobil Béla Bugár, bolo gesto voči Smeru, ktoré nebolo potrebné, nebolo ani rozumné, ale zrejme bolo odôvodnené niečím, čo vyšlo najavo teraz.

Máte teda pocit, že sa Bugár a možno aj Procházka dohodli ešte pred voľbami, že pôjdu do vlády so Smerom?

Nesprávali by sa inak. Tá rétorika, neustále vykrúcanie sa, vysvetľovanie, zmeny prístupov, ale následne potvrdzovanie na bilbordoch heslom Môžete sa spoľahnúť, to bolo pôsobenie na voličov, aby dôverovali, že Slovensko bude mať vládu bez Fica. Opak je pravdou.

Dohodli sa teda podľa vás?

Mám pocit, že dohoda bola predpripravená, že mnohé z vyjadrení to už naznačovali. Nielen tie mítingové, ale napríklad na debate Denníka N, na ktorej som mal možnosť byť s Luciou Žitňanskou.

Tam neodpovedala jasne na opakované otázky, či by mohli ísť do koalície so Smerom.

Na trikrát. A kto tomu rozumel, tak pochopil. Niektorí chápu až teraz po voľbách, a preto je to sklamanie oveľa väčšie. V živote sú prehry aj výhry, ale je dôležité, aby naše prehry boli čestné a výhry neboli nekalé.

Znamená to koniec Mosta a Siete?

Sieť ani poriadne nezačala svoju výkonnú politiku a už je roztrhaná. A reálne ťažkosti ešte len prídu. Čo sa týka Mosta, vyrastá mu obnovená konkurencia v podobe SMK a zároveň je vo vnútri strany i naokolo ťaživá situácia. A celá strana je až evidentne postavená na dominantnej osobe zakladateľa. A to je slabinou väčšiny strán dnešnej slovenskej politiky.

Čo by vám povedali v KDH, keby ste vo voľbách získali 5,4 percenta a z rokovaní so Smerom by ste sa vrátili s jedným ministerstvom vo vláde s Ficom a Kaliňákom?

Ja by som takúto situáciu neprijal, lebo by nebola prijateľná ani pre moje svedomie. Toto je kapitulácia bez boja. Úplne zbytočná a v neprospech Slovenska.

Bugár, Procházka či Žitňanská sa dostali na sociálnych sieťach až do pozície zradcov. Ľudia ich tam bombardujú, vyzývajú, aby by sa k tomu vyjadrili. Zaslúžia si až takéto označenie?

Ja už som v politike tiež schytával za všelikoho a za všeličo. Človek vo verejnom živote musí byť pripravený aj na nepochopenie alebo neférové útoky. Ale túto situáciu si spôsobili sami rétorikou a kampaňou, ktorá mala za cieľ iný vývoj. A keby aj mal nastať súčasný, to, ako sa k nemu dopracovali, ich usvedčuje viac-menej z toho, čo im ľudia pripisujú – že to bolo predvarené, že to vzdali bez boja, že požiadavky, ktoré nastavili, neriešia priority, s ktorými vstupovali do kampane. Skôr ošetrujú vnútorné pomery v stranách alebo záujmy jednotlivcov. Sklamanie je veľké, neviem, ako to rozchodia. Nečakám od Roberta Fica, že by v treťom volebnom období bol zásadne odlišným politikom. A v tejto chvíli do jeho väčšinovej, vládnej politiky patrí aj Bugár, Procházka a Žitňanská. Bélovi Bugárovi som v minulých obdobiach ponúkal tandem podobný CDU-CSU. On tento tandem nevnímal ako potrebný.

V prvej Ficovej vláde Smer „zožral“ SNS aj HZDS. Stane sa to Mostu a Sieti?

V prvej vláde Smer absorboval HZDS a len vďaka popularite hokejistu Vinca Lukáča sa SNS udržala v parlamente, ale aj tak následne padla. Teraz to hrozí predovšetkým Sieti. A tým, ako Most vznikol okolo osoby Bélu Bugára, je definovaná aj budúcnosť tejto strany.

S Bugárom ste často komunikovali a boli ste najbližší spojenci v politike. Volali ste s ním od volieb?

Áno, ešte v čase rokovaní smerom doprava. Bolo vidieť, že je unavený, a mal som pocit, že je v ťažšej situácii ako ja. Po dohode s Ficom som mu poslal SMS, na ktorú už neodpovedal.

Čo ste mu napísali?

To je už medzi nami.

Prečo KDH vypadlo z parlamentu?

Dá sa to členiť do dvoch rovín – objektívnej a subjektívnej. Tá objektívna hovorí o stave spoločnosti, ktorá je dnes výrazne nastavená na sociálnu demagógiu, na balíčky namiesto ozdravných opatrení, na rastúcu vlnu populizmu a euroskepsy, na radikalizmus, extrémizmus, krikľúňov, na marketing, kde rozhodujú oligarchovia a financie.

Nie sú to dobré javy, ale vy ste sa im neprispôsobili alebo ste neponúkli alternatívu voči nim.

Skôr to druhé. Prispôsobiť sa manipulácii už z princípu odmietam. Tak ako sme nemohli byť nikdy väčší národniari ako nacionalisti alebo viac sociálni ako socialisti, tak si dovolím povedať, že Slovensko potrebuje vyváženú, rozumnú, hodnotovú politiku. Ale sú obdobia, keď spoločnosť ide za niečím novým, radikálnym, jednoduchým, rýchlym – a toto kresťanská demokracia nie je. Skôr je to umiernená politika, ktorá si vyžaduje aj občiansku zodpovednosť a ponúka politickú rozvahu a akcieschopnosť. A to subjektívne je séria krokov, kde by som pripomenul napríklad novelu ústavy od troch poslancov Kuffu, Kvasničku a Mikloška, ktorá zasiahla negatívne celé hnutie, aj slabý výkon niektorých štruktúr v kampani. Kvalitný ekonomicko-sociálny a sektorový program sme spolu s kandidátmi nedokázali účinne odkomunikovať voličom. To všetko treba dobre analyzovať a následne adekvátne konať. Aj keď KDH sa začalo meniť, výsledok je dnes nevyhnutnosťou pre ďalšie výrazné zmeny.

Ján Čarnogurský má na to oveľa jednoduchšie vysvetlenie. Povedal: Tieto voľby už definitívne odhalili, že toto vedenie, ktoré sa kontinuálne držalo v KDH, nemalo ani za necht politického talentu a malo už dávno uvoľniť miesto iným. Čo hovoríte na túto vetu?

Je zjednodušená a ako mnohé zjednodušenia polopravdivá, a to odmietam, aj za kolegov. Pozval som do vedenia nových ľudí – traja, polovica z podpredsedov boli nové, mladé tváre. Na kandidátke sme mali v prvej dvadsiatke polovicu nepolitikov. Z úcty k veku a zásluhám Jána Čarnogurského sa nebudem analogicky pýtať na jeho výsledok v prezidentských voľbách.

Keď sa aj spýtam novinárov, polovica z nich nebude vedieť, ako sa tí vaši mladí podpredsedovia volajú.

Možno je to aj realita slovenských pomerov, keď sa hľadá skôr celebrita ako odborník, keď Boris Kollár je zaujímavý pri téme rodiny, ale nie mladí a perspektívni politici, ktorí aj žijú to, čo dávajú do programu. A áno, možno ste ma naviedli aj na líniu, že aj médiá sú súčasťou tej odpovede.

Myslel som to naopak. Nie že by ich médiá diskriminovali, ale že oni nemajú schopnosti sa do nich dostať. Asi neboli natoľko charizmatickí ani talentovaní.

Tvrdím, že charakter je viac ako talent. Talent bez charakteru je málo a dokonca je nebezpečný. V politike potrebujeme talentovaných a charakterných, a preto je Čarnogurského veta polopravdivá a ako taká neprijateľná. Aj kriminálnik má talent, aj populista ho má. Máme vládu plnú talentovaných ľudí, chýbajú charaktery.

Možno je to tým, že ste mali len tie charaktery. Momentálne rozmýšľam, ako sa volá ten váš mladý podpredseda, lebo som ho najmenej pol roka nikde nevidel.

Miloš Moravčík. Médiá nechceli prijímať do debát ľudí, ktorí nemajú mandát v parlamente, a to bol veľmi silný hendikep. Ale KDH za posledné roky rástlo aj tým, že sme sa otvorili a na rozdiel od predchádzajúcich období, keď sa zvyklo hovoriť o odídencoch, za posledný rok k nám prichádzali noví členovia. Je mi ľúto, že sa to neprenieslo do výsledku, ale to, že k nám prišli nositelia mandátov na európskej, národnej, komunálnej aj regionálnej úrovni za posledný rok vďaka stratégii KDH Plus, bolo potvrdením, že KDH je akcieschopné a atraktívne pre spájanie tých, ktorí hodnotovo a programovo majú blízko. Napriek výsledku to považujem za výzvu neustať a pokračovať v takejto otvorenosti a spolupráci ďalej, lebo bez KDH sa hodnotová, rozumná, ozdravná politika ani nedá robiť.

Nie je to tým, že keď sa u vás objavil ktokoľvek nový s politickým talentom, nemohol sa presadiť, a tak odišiel? Procházka a Lipšic sú len príklady z tohto volebného obdobia.

Procházka sa ani nepokúsil, pretože jeho programový návrh Alfa bol podľa mnohých „gaťafalš“, len zámienka, aby sa nejako vyčlenil, ale nechcel ho ani vložiť do nového základného programu hnutia a netrúfol si ani súťažiť na sneme v roku 2012. A Lipšic už v roku 2011 začal v skrytosti pripravovať štruktúru, s ktorou vyšiel na verejnosť po voľbách 2012. Bolo to o Novej väčšine NOVA, z ktorej väčšina nevznikla a skončil na kandidátke u Matoviča. Lipšic mal za svoje 14-ročné pôsobenie v KDH najviac politických príležitostí zo všetkých, bol za nás ministrom už ako 29-ročný. KDH dávalo a dáva šance mladým.

Viete mi teraz povedať meno jedného človeka, ktorý je schopný dostať KDH nad päť percent, alebo meno piatich politikov v KDH, ktorí to dokážu?

KDH skončilo tesne pod piatimi percentami.

To aj Slota a Mečiar.

Ten tesný výsledok je porážkou, ale aj veľkou výzvou. Hovorí sa, že prehra je odložené víťazstvo, ak je správne uchopená. Poznáme princíp z núdze cnosť, keď treba dávať do poriadku predtým odkladané, zanedbávané. A to je výzva na reformu hnutia, ale aj príležitosť k tomu, aby do tohto priestoru vstúpili noví a zároveň už skúsení politici. Spomenul som pri svojej rezignácii dve mená. Pozval som pred rokom do celoštátnej zodpovednosti predsedu KDS – Kresťanskodemokratickej samosprávy –, 45-ročného primátora Levoče Milana Majerského. Je to talentovaný a charakterný človek. Ako jeho možnú podpredsedníčku Renátu Ocilkovú, ktorá sa angažuje v oblasti školstva a ktorá získala vyše desať percent preferenčných hlasov voličov KDH.

Aj Hlina sa hlási.

Hlina nie je ani členom hnutia.

Ale predsedom by chcel byť.

Takých je viac. Ak môžem odpovedať s úsmevom, je dobré, že o post predsedu majú mnohí záujem. Opačná situácia by bola horšia.

Čo budete robiť ďalej vy?

Dám si pauzu. Je aj potrebná a aktuálna, pretože idú veľkonočné sviatky.

To je krátka pauza.

Ale dôležitá, lebo Veľká noc dáva zmysel môjmu a našim životom oveľa viac, než si to niekedy uvedomujeme. Lebo tam to tiež všetko vyzerá akoby naopak – vyhráva zločinný Barabáš, a nie nevinný Kristus, pravda je odsúdená a stráca sa akoby zmysel spravodlivého úsilia. Ale po Veľkom piatku prichádza veľkonočné ráno a s ním nielen vzkriesenie, ale aj zmysel všetkého, čo znamená obeta, kríž, utrpenie, spravodlivé úsilie. Po Veľkej noci sa porozhliadnem a skúsim sa zapojiť do nových procesov.

V KDH, alebo si idete hľadať prácu?

Ako občan. Budem rozmýšľať ako ďalej a budovať nové vzťahy. Nebojím sa o robotu, skôr je to dôležitá životná križovatka, aby som sa neunáhlil alebo nerozhodol tak, že mi to neumožní vrátiť rodine, čo jej dlhujem za roky neprítomnosti doma.

Hľadáte niečo pokojnejšie?

Áno, aby som mohol byť viac s rodinou, chcel by som aj niečo napísať. Tie smerovky na rázcestí sú rôzne. Jedna akademická, ďalšia viac ekonomická či iná.

Chceli by ste učiť?

V minulosti som štyri roky učil medzinárodné vzťahy na Trnavskej univerzite a bola to pekná skúsenosť s mladými ľuďmi. Pôvodne som pracoval v priemysle, tak aj tu vnímam priestor ako veľkú inovačnú a hospodársku výzvu. Ako komisár som zakladal EIT – Európsky inovačný a technologický inštitút. A tá tretia oblasť je viac občianska, mimovládna. Uvidím.

Budete ešte kandidovať v KDH do nejakej funkcie?

Neodstúpil som preto, aby som kandidoval. Neodchádzam však zo spoločenstva, som pripravený pomáhať novozvolenému vedeniu skúsenosťami, kontaktmi, dôverou v zahraničí alebo doma. Odstupoval som po starostlivo zvážených a postupných krokoch práve preto, lebo mi záleží na budúcnosti kresťanskodemokratickej politiky. Ak by to malo byť len gesto alebo zbavenie sa zodpovednosti, tak nie je problém povedať hneď: Ďakujem, končím. Ale ako generál po bitke, ktorá dopadla zle, stiahne vojská do bezpečia, pripraví ich konsolidáciu a potom odíde, tak som pripravil počas týždňa po 6. marci kroky, ktoré boli nevyhnutné, stabilizujúce a perspektívne pre pozitívnu zmenu KDH. Hnutiu prajem, aby sa dobre nadýchlo a správne rozhodlo, lebo je dôležité pre Slovensko a spoločnú Európu.

Latest - Najnovšie - Actualités
bottom of page