Šok noci svätojánskej
Jedna zo slávnych divadelných hier Williama Shakespeara sa volá Sen noci svätojánskej. Stále sa mi vracia na myseľ, keď uvažujem o tom, čo prinieslo hlasovanie o brexite.
Briti servírovali ráno 24. júna sebe i svetu veľmi kyslé svätojánske raňajky. Keď boli u nás ráno ohlasované výsledky referenda o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ, svetové finančné trhy stratili už 1 000 miliárd eur obchodovaním v ázijských centrách. Tie otvárajú časovo skôr ako v Európe.
V pondelok večer, keď sa zatvorili európske a americké trhy, sa táto strata vyšplhala až na 2 000 miliárd eur. Ohlásenie brexitu spôsobilo najväčšie znehodnotenie aktív v modernej histórii. Ak bola britská debata o zotrvaní v EÚ zameraná práve na materiálne (ne)výhody členstva, Briti počas prvých hodín po ohlásenom brexite stratili viac, než do EÚ prispeli od vstupu v roku 1973.
Britská libra vďaka neistému vývoju a otáznej budúcnosti stále klesá a láme staré rekordy. Avšak nefinančné straty sú oveľa väčšie.
Británii hrozí postupný rozpad odštiepením Škótska a Severného Írska. Niektorí jej už ironicky rezervujú názov Little Britain. Ale stratí aj samotná EÚ. Je preto paradoxné, ak sa aj na Slovensku samotní liberáli, podporovatelia trhu a ekonomickej sily, obliekajú do rúcha euroskepticizmu a nacionalizmu.
Priaznivec Európskej únie prechádza okolo budovy britského partlamentu v Londýne 24. júna 2016. (Foto: TASR/AP)
Don't be penny wise and pound foolish!
Jedno múdre anglické príslovie človeku hovorí, aby nebol rozvážny pri minciach a hlupákom pri veľkých bankovkách, hodnotách. Je to príslovie aktuálne aj pri brexite. Veľká Británia prispievala do rozpočtu EÚ po odrátaní rabatu a investícií európskych fondov okolo 8,5 miliardy libier ročne.
No len za dva dni po vyhlásení výsledkov referenda hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 (združuje 100 najväčších britských firiem) stratil 85 miliárd libier. Táto desaťnásobná strata kapitalizácie britských firiem je iba malý objem v mori strát, ktoré môžu nastať dezintegráciou vnútorného trhu únie a politickej nestability.
Straty spôsobené nestabilitou, neistotou a vnútorným rozdelením britskej spoločnosti sú nevyčísliteľné. Bude treba veľa rokov, ak nie generáciu, aby sa vytvorilo nové spolužitie tak medzi Veľkou Britániou a EÚ, ako i medzi jednotlivými časťami Británie a jej obyvateľmi.
Je preto legitímne pýtať sa, kto nesie zodpovednosť za tento stav a nesmierne škody – je to Brusel alebo domáce politické elity? A hlavne, ako ďalej? V Británii, ktorá sa otriasa v neistote, to zrejme bude riešiť vláda vedená znovu, po druhýkrát ženou.
Na Britských ostrovoch sa hovorí, že ak potrebujete niečo povedať, požiadajte muža; ak potrebujete niečo urobiť, požiadajte ženu. S veľkou pravdepodobnosťou Theresa May nahradí odstupujúceho lídra a premiéra Davida Camerona.
Cameronove sľuby pre volebné víťazstvá
Británia nedôverovala myšlienke európskej integrácie už na začiatku, preto sa na jej založení nezúčastnila. Neskoršie sa prihlásila. Francúzsky prezident de Gaulle v 60. rokoch minulého storočia dvakrát vetoval jej vstup do Európskych spoločenstiev. Jeho dôvody? Briti nie sú kontinentálny národ, ich hlavné ekonomické i obchodné záujmy sú späté s ich koloniálnou minulosťou, tradíciou commonwealthu a atlantickými väzbami. Keď sa v roku 1973 Británia stala členom zjednotenej Európy, často dávala najavo svoju celkovú výnimočnosť.
Briti nevstúpili ani do menovej únie, ani do schengenského priestoru. Napriek vážnym výnimkám a ústupkom zo strany EÚ sa britské politické elity predbiehali v euroskepticizme. Keď sa šéfom Konzvervatívnej strany (CP) stal D. Cameron, prisľúbil okrem iného dve dôležité zmeny: poprvé, vyviesť svojich europoslancov z dovtedajšej najsilnejšej skupiny EPP-ED, ktorá združovala kresťanských demokratov, stredopravé strany a konzervatívcov. V roku 2009 tak vznikla veľmi nehomogénna skupina európskych reformátorov a konzervatívcov (ECR), kde sa s CP nachádza aj česká ODS a poľská PiS, od nás Richard Sulík a Branislav Škripek.
Britský premiér David Cameron odchádza zo svojho sídla 27. júna do parlamentu, kde prednesie vyhlásenie k výsledku referenda o členstve Británie v EÚ. (Foto: TASR/AP)
Jednostranný rozchod CP s EPP jej vplyv v Európskom parlamente a v Európskej rade však nezvýšil. Po druhé, Cameronova vláda s liberálmi splnila v roku 2013 sľub uzákoniť homosexuálne partnerstvá ako manželské zväzky. V roku 2014 prišiel David Cameron s riskantným a špekulatívnym predvolebným prísľubom usporiadať referendum o zotrvaní krajiny v EÚ, a to z čisto vnútropolitických taktických dôvodov. Chcel získať nejednotné frakcie vo vlastnej strane, ale aj voličov prikláňajúcich sa k euroskeptickej strane UKIP. Jeho plán bol zachovať členstvo, ale za výhodnejších podmienok.
Cameronovi tento risk nevyšiel a ukončil jeho politickú kariéru. Oslabil krajinu i vládnucu stranu. Po brexite sú v rozporoch a napätí. Konzervatívna strana integráciu Británie do EÚ presadila. Obhájila úspešne a výrazne toto rozhodnutie v referende r. 1975 pri pokuse vtedy marxistickej Labouristickej strany torpédovať členstvo Británie v Európskych spoločenstvách. Teraz ho svojou riskantnou politikou aj paradoxne ruší. Víťazní populisti dosiahli svoj cieľ a stiahli sa - v Konzervatívnej strane Boris Johnson, a líder UKIPu Nigel Farage. Populizmus dokáže demokratické inštitúcie a procesy úspešne spochybňovať, spoločnosť rozdeľovať a systém deštruovať. Ale na prevzatie zodpovednosti a presadenie lepšej, zrelej alternatívy nemá ani program, ani etické základy.
Slovenské paralely
Existujú tu paralely s našou politickou scénou. Od volieb v roku 2010 začali na Slovensku narastať populistické a euroskeptické strany, ktoré nájdeme v rúchu liberálnom i nacionálnom. Sulíkova SaS dala prednosť lacnej protibruselskej rétorike. Nezodpovedným činom bolo položenie Radičovej vlády v roku 2011; umožnilo triumfálny návrat R. Fica k moci s obrovskými dôsledkami pre krajinu.
Kotlebova strana, ktorej najviac pomáha nefungujúci štát a skorumpované vládnutie Smeru, už ohlasuje referendum o slovexite. So Sulíkom tak úspešne súťaží banskobystrický župan. A podpisy od občanov sa neštítia zbierať ani na Mariánskej púti v Levoči. Veď aj podľa niektorých duchovných je členstvo Slovenska v EÚ a NATO priam morálnym ohrozením národa.
Tak v Británii, ako i na Slovensku sa v politike stále menej používajú racionálne argumenty; čoraz viac sa presadzujú populistické sľuby, lži, zastrašovanie a prázdne reči; ubúda rozvahy a pribúda kriku. Populisti nadbiehajú očakávaniam voličov, aby následne zradili ich skutočné potreby a záujmy.
V konečnom dôsledku populizmus prináša len spoločenskú deštrukciu a sklamanie ľudí, najmä mladých. Populizmus môže poraziť len zdravý rozum spätý so živým svedomím. Prevládne? Prehrá? Dôsledky sa týkajú každého z nás. Tak, ako stav európskej politiky dopadá aj na životy 87% (!) našich občanov, ktorí pred dvoma rokmi k európskym voľbám neprišli.
Nech nás brexit vedie k poučeniu a väčšej zodpovednosti, keď už pre niektorých slúži ako inšpirácia. Slovensko lepšiu alternatívu ako aktívnu euroatlantickú spoluprácu a bezpečnosť nemá. A populisti ani skutočné riešenie nehľadajú. História na kontinente to opakovane potvrdzuje.
Aktuálna výzva
Európska integrácia je postavená na prekonaní konfliktných vzťahov zúčastnených krajín a na rozvíjaní spoločných záujmov a spoločného dobra. Pánmi Európskej únie sú jej členské štáty. Nie sú to bezchybné demokracie, ako ani Brusel ako priestor rozhodujúcich inštitúcií únie nie je bez nedostatkov a zlyhaní. Ale výhody a perspektíva spoločenstva výrazne prevyšujú náklady a problémy integrácie. Brexit je prehrou všetkých, ktorí EÚ doteraz tvorili, tak v Londýne, Edinburghu, ako i v Bruseli, Berlíne i Bratislave. Príčiny a mieru zodpovednosti za vyvolanie a dôsledky brexitu treba však jasne rozlišovať.
Táto výnimočne drahá lekcia nech nezostane premárnená: potrebujeme efektívnu a dôveryhodnú EÚ. A potrebujeme zodpovednú, neskorumpovanú politiku aj na národnej úrovni. Je to akútna politická a občianska výzva. Dilema či relácia nie je "Brusel versus ostatní"; my sme Európa, spolu, slobodne a verím, že aj zodpovedne.
Článok je dostupný tu: https://www.postoj.sk/15456/sok-noci-svaetojanskej