17. november je povzbudením proti strachu a ľahostajnosti
17. november ako sviatok slobody a demokracie nás pozýva k aktívnej pamäti, k úcte a vďake a zodpovednosti. Dáva aj inšpiráciu, že pravda a láska môžu víťaziť nad lžou a nenávisťou. Sloboda a demokracia sú náročné, ale ľudskejšie, lepšie, perspektívnejšie. Riziká sa uplatnia vtedy, keď sa sloboda oddelí od zodpovednosti, a keď sa demokracia oddelí od základných, univerzálnych hodnôt. Ale sloboda je dar a príležitosť, aby aj Slovensko bolo prosperujúce.
Myslím to v plnom slova zmysle, lebo prosperita spoločnosti, tak ako aj ľudské šťastie, je pozvaním pre každého, je oprávnenou túžbou. A ľudské šťastie predpokladá osobnú slobodu. A sloboda predpokladá statočnosť. Treba si pripomenúť, že kríza v ľudskom alebo v spoločenskom živote začína odklonom od pravdy, odklonom od statočnosti. Treba sa nám preto vrátiť k pravde, lebo pravda je základom spravodlivosti.
Pokiaľ bude u nás dominovať pravda, spravodlivosť a statočnosť, nájdeme rozumné odpovede aj na tie aktuálne, parciálne a zároveň zložité slovenské a európske témy. K riešeniam nevedie politika ako ťah po moci pre moc samotnú, marketing prázdnych sľubov, politické špekulácie a kalkuly.
Treba sa nám vyhnúť hlavne dvom pokušeniam, ktoré sú zlyhaním občianskej zrelosti. Prvé je pokušenie strachu. Sloboda je náročná na občiansku zrelosť. Jednoduchý, komunizmom a závislosťou formovaný človek hľadá vodcu, ktorý naše problémy zvládne, zariadi veci za nás, ba ochráni nás pred problémami či nebezpečím.
Pokušenie neslobody vedie k autokracii, k extrémizmu, k populizmu; býva to veľmi drahá cesta – pre väčšinu, pre celý národ. Aj preto sa nesmieme báť súčasných problémov a budúcich výziev. „Nebojte sa!“ je znovu aktuálnym povzbudením, keď Európa čelí utečeneckej a migračnej kríze, keď cítime smútok a rozhorčenie nad masovým, organizovaným vraždením v Paríži. Nedajme sa zastrašiť ani teroristickej, ani populistickej propagande a konaniu!
Druhé nebezpečné pokušenie sa nazýva ľahostajnosť. Ľahostajnosť osobná či spoločenská je slepou ulicou, nevedie k riešeniam, ani k pozitívnej zmene. Vedie k hlbšej kríze a úpadku. Ľahostajnosť je sestrou zla. Ak vyše 80% ľudí nepríde voliť, nič sa tým nevyrieši ani doma, ani v Európe (historicky a kontinentálne najnižšia účasť vo voľbách do EP bola na Slovensku v r. 2014). Angažovaní a zodpovední občania sú najväčším potenciálom pre celkovú perspektívu slobodnej spoločnosti. Sú nositeľmi nádeje pre seba a pre celú krajinu.
Odpoveď na otázku Aké bude Slovensko? je v rukách nielen politikov, ale hlavne v rukách všetkých občanov. S vedomím zodpovednosti za slobodu a demokraciu odmietnime pokušenia strachu a ľahostajnosti! Víťazný zápas s komunistickou totalitou je zdrojom povzbudenia k odvahe a statočnosti, ktoré sú veľmi potrebné aj dnes.
Spomienka nás spája s odkazom prenasledovaných a statočných obhajcov slobody, ktorí si zaslúžia našu pamäť, úctu a vďaku. A spája nás to ako občanov v zodpovednosti za to, aké bude Slovensko, akú domovinu odovzdáme našim deťom – či to bude krajina korupcie, populizmu a nespravodlivosti alebo vyspelé a tvorivé Slovensko, ktoré bude právnym štátom a dobrým domovom. O tom je tohtoročný a každý 17. november. Je viac o budúcnosti, než o minulosti. Je viac o odhodlaní, než o spomínaní.
Článok nájdete na dennikn.sk
Čítajte aj na cestaplus.sk
Comments